Bol som v druhom ročníku gymnázia, keď som pravidelne začal ráno cestou autobusom do školy stretávať chalana v tričku Sex Pistols.Od kamarátov som sa dozvedel, že ten chalan sa volá Braňo a že hráva na bicie v nejakej rockovej kapele s názvom No Smokers.Kapela pôsobila v susednej dedine Chorvátsky Grob, čo nebolo ďaleko…

30.júna 2003 sa v Chorvátskom Grobe konal žúr u jedného spoločného známeho (diky Jano…) kde som sa s Braňom zoznámil a hneď sme začali špekulovať, že založíme spoločnú punkovú kapelu.Navrhol som názov kapely Delirium Tremens (alkoholová kóma po latinsky) s čím Braňo v momente súhlasil.Braňo mal hrať na bicie a ja na basu.Basu som ale nemal, takže to zostalo pri tom, že som sa aspoň chodil pozerať na skúšky No Smokers.

Na jeseň si ale basák No Smokers Alex (toto meno si zapamätajte) kúpil novú basu a Braňo ako správny kamarát ho ukecal, aby mi starú Jolanu Vikomt bass predal (ktorý punkový basák nezačínal na Jolane?).Tak sa stalo, že 21.októbra som mal za symbolickú sumu 2000 Sk nástroj a mohol sa začať bordel…Chýbal ale gitarista a uznajte, že bez gitary to nejde.

V tej dobe som hrával futbal za legendárny gróbsky dorast a Braňo bol naším pravidelným divákom.Tak došlo k tomu, že jeden z nás (myslím, že to bol Braňo) medzi futbalistami spomenul, že sa zakladá kapela.Na to sa ozval vlasatý mongol Menďo,že by to skúsil.Na španielku (kurva čundrácka) hrať vedel, navyše si jeho brat po letnej brigáde v Rakúsku kúpil elektrickú gitaru (Squier Stratocaster) ku ktorej mal aj kombo.Nástroj aj aparát teda mal, navyše ponúkol k dispozícii skúšobňu v dome jeho starých rodičov, kde predtým skúšali aj No Smokers (ktorí sa úplnou náhodou po problémoch Braňa so zvyšnými členmi kapely čerstvo rozpadli).Perličkou je, že v tom dome kedysi dávno dlhé roky žil Milo Urban (!!!).

Tak sme nadržaní jak hovado nastúpili do skúšobne kde zostal celý aparát ktorý patril Alexovi (opäť to meno!).Problém bol ale v tom, že v živote som predtým basu v rukách držal iba raz takže som nevedel hrať…Taktiež nemal kto spievať.Riešenie?Popri pokuse zvládať basu som po vzájomnej dohode začal aj spievať(po pravde povedané,podobalo sa to na hocičo len nie na spev).Takto fungovala kapela až do zimy.

24.12.2003 sa z vojny vrátil starý známy Ševo.Po tom, ako sa v krčme dozvedel, že máme kapelu, prejavil záujem príjsť na skúšku a vypočuť si ten hluk.Po veľmi rýchlej a jednoznačnej konzultácii s Braňom a Menďom som sa ho opýtal, či by to v kapele neskúsil ako spevák.Hrali sme iba prevzaté veci, prevažne od Zóny A plus pár pesničiek od HT.Ševo mal Zónu rád, tak tú ponuku prijal.Delirium Tremens začalo fungovať na dlhú dobu vo štvorici.Krátko po príchode do kapely si Ševo (ktorý dlhé roky chodil do ľudovej školy umenia na gitaru) kúpil gitaru Jolana Galaxis a začal v kapele pôsobiť ako sólový gitarista a zároveň ako spevák.Veľa sme cvičili, no stále len prevzaté veci.Po prvý krát sme verejne hrali 12.6.2004 na mojej oslave 18tych narodenín (Zároveň to bola oslava 20tych narodenín.Koho? Samozrejme, že Alexa…). Pozor!!!V tomto období vznikla naša prvá, dnes už legendárna vlastná pieseň s názvom Pani Santnerová ktorú sme vždy hrali v inej nezopakovateľnej podobe, samozrejme, vždy s iným počtom vulgarizmov (pre nezainteresovaných: pani Santnerová je tá stará mrcha ktorá bývala 5 domov od našej vtedajšej skúšobne a sťažovala sa, že vraj kapela robí veľký hluk a ona ako tehotná žena nemá dostatok pokoja…mimochodom, sťažovala sa iba vtedy, keď niekoho cez okno videla ísť po ulici s gitarou okolo jej baráku…raz nám dokonca do skúšobne poslala manžela, nech ten problém vyrieši, čo malo za následok to, že ho Ševo poslal doslova a do písmena do piče a vyhrážal sa mu násilím…sranda, že?).V lete sme len tak z ničoho nič urobili našu prvú vlastnú pieseň s názvom A-ha…Na jeseň 2004 nám vznikol problém so skúšobňou, pretože celý dom v ktorom kapela skúšala sa začínal renovovať a prerábať.

Jedného pekného večera po dočasnom presťahovaní aparátu ku Ševovi domov došlo okrem iného k najebaniu sa všetkých členov kapely priamo u Ševa v pivnici (touto cestou sa chceme veľmi pekne poďakovať Ševovmu otcovi za prísun alkoholu) a taktiež k dohode s pánom Belzárom (starý kamoš Ševovho otca) o poskytnutí priestorov na skúšanie v zrušenom a nefunkčnom miestnom kine.Podľa dohody sme mali byť v kine do marca 2005…Po “kamarátskej dohode na dobré slovo” s pánom Belzárom sme sa pustili do upratovania zanedbaných priestorov kina, kde sme s úsmevom na perách našli okrem kopy bordelu aj pomerne slušnú zbierku filmov z bývalého archívu STV…S chuťou sme začali cvičiť v novej a priestrannej skúšobni kde sme nakoniec bez problémov zotrvali dlhšie ako znela pôvodná dohoda.

Objavil sa ale nový problém: Ševo sa rozhodol naplno prejaviť svoju gitarovú virtuozitu a navrhol aby sme hľadali nového speváka.Niekedy v máji pustil Braňo do éteru informáciu, že jeden jeho kamarát by to v kapele so spevom skúsil a my kokoti sme celí nadržaní čakali jeho príchod na skúšku.Po jeho príchode sme však zostali v (príjemnom) šoku – tým neznámym kamarátom nebol nikto iný ako Alex…Všetci sme z toho boli tak v piči, že krátko po jeho príchode padlo záväzné rozhodnutie postupne hrať iba vlastné veci.

28.5.2005 Delirium Tremens odohralo (kvôli časovej tiesni ešte bez Alexa) posledný koncert so Ševom ako spevákom.Koncert sa konal v DK Bernolákovo a práve tu vznikla dlhodobá spolupráca s kapelou Lava & Tonic.

V septembri 2005 sme vystúpili (po prvý krát s Alexom) na podujatí s názvom Dni obce Chorvátsky Grob, následne sme so starostom obce uzatvorili výhodný bartrový obchod: obec kapele bezplatne poskytla vyhrievanú skúšobňu a my sme na oplátku prisľúbili každoročné vystúpenie na vyššie spomínanej akcii…proste popiči…takže sme sa presťahovali do novej skúšobne v budove ZŠ a poctivo začali tvoriť nové pesničky, z repertoáru sme postupne začali vyraďovať prevzaté songy.

Opäť ale nastal obrovský problém.Od miestneho krčmára sme sa dozvedeli, že u našich bratov v Čechách funguje kapela s rovnakým názvom Delirium Tremens.Po dôkladnom pátraní sme dokonca objavili ďalšiu, pre zmenu nemeckú kapelu Delirium Tremens hrajúcu metal.Boli sme z toho riadne v piči, čo sa na jednotlivých členoch prejavilo rôznym spôsobom: ja som sa spolu s Menďom začal oddane, úprimne ale hlavne na plný úväzok venovať alkoholu, Braňo sa neoblomne rozhodol zdravo stravovať a schudnúť, Alex po nociach v spánku vykrikoval mená svojich obľúbených animovaných postavičiek a Ševo sa dokonca oženil (a dnes je z neho hrdý tato…).Tak nás to zobralo, že sme radšej ani nekoncertovali…

Po dlhom dohadovaní sme zmenili názov kapely na dnešný a dúfame, že aj posledný názov Grobiani (šak jako správni dedinčané mosíme reprezentúvat obec,nééé?), čo sa popri rôznych alternatívnych názvoch (napr. Pussy Ass, Asshole Launcher, El Chupacabra, Delirium) ukázalo ako najlepšie riešenie.

S rokom 2006 prišlo väčšie množstvo koncertov (dokonca sme prvýkrát prekročili hranice Bratislavského kraja!!!), začali sme hrať vyslovene vlastný repertoár piesní.

Vrcholom našej snahy prepiť sa na koncertné pódiá bolo nahrávanie nášho prvého a zároveň najlepšieho dema, ktoré sa uskutočnilo 24.-25.5.2006 v štúdiu B&B u zvukového mága Igora Baara a taktiež vzniknutie tejto bezpochybne vzrušujúcej stránky…